Mýtus osamelosti je vyvrátený a individualistické časy prajú tým, ktorí vedia oceniť a vychutnať si vlastnú nezávislosť. Singles dnes netrú núdzu ani o priateľov, ani o spoločenský život. A navyše sú zdravší.
Kučeravá Single (37) príde večer domov, ohreje si jedlo, ktoré jej pripravila pani, ktorá sa jej stará o domácnosť, zapne si dobrý film alebo poskypuje s nejakou kamarátkou v USA a to, že svetlo v spálni zhasína sama, jej vôbec neprekáža. V dnešnej situácii sa má dokonca lepšie ako jej priatelia s rodinami. Hypotéku už dávno splatila, nemá deti, ktoré by nepredvídateľne zvyšovali výdavky. Ako sama tvrdí, má bohatý vnútorný život, stabilnú sieť známych a pohodové hodiny Pilatesa či juhoindického tanca v sobotu ráno, keď sa nemusí ponáhľať na veľké rodinné nákupy do natrieskaných supermarketov.
Nuž, zjavne je predstava osamelej, zdeprimovanej, pesimistickej, zatrpknutej starej dievky, ktorú susedia nájdu až tri mesiace po jej smrti obžutú mačkami, a to len preto, že nezaplatila nájomné, passé. Mýtus osamelosti je vyvrátený a individualistické časy prajú tým, ktorí vedia oceniť a vychutnať si vlastnú nezávislosť. Šport, party, výlety s priateľmi alebo cestovanie veľa priestoru na partnerstvo, v ktorom by bolo nutné prispôsobovať sa, nenechávajú. Singles majú podľa najnovších výskumov sociálnu sieť rovnako dobre vybudovanú ako ľudia, ktorí žijú s partnermi.
O osamelosti a samote
Všetky výskumy sú založené na porovnávaní života a osobnej spokojnosti s ním. New York Magazine sa na konci minulého roku prostredníctvom viacerých štúdií snažil vyvrátiť mýtus o osamelosti mestského života. Manhattan je hlavným mestom singles, keďže každý druhý byt je obývaný len jednou osobou. Výskumy však vyvracajú predstavy osamelosti, ktoré upevnili filmy ako Taxi Driver či Polnočný kovboj. Veľké mestá nie sú izolujúce, anonymné a teda osamelé, práve naopak, život ulice a neustále nové podnety podporujú život komunít. Osamelosť nie je faktom, ale pocitom, a tak aj človek, ktorý nežije sám, môže byť osamelý. Výskumy dokazujú, že manželstvo život predlžuje, ale rovnako aj priateľstvo. Dokonca je mnoho prípadov ľudí, ktorí všetky sociálne kontakty, z rôznych dôvodov, po tom čo si založili rodinu, prerušili. Zo zdravotného hľadiska ide o väčšiu izoláciu, než bývanie osamote. Trávenie času s nemluvňatami je pravdepodobne spoločenskou aktivitou s koeficientom rovným osamelému pozeraniu teleshoppingu.
Mnohí politici a sociológovia zvyknú z času na čas oprášiť argument o prospešnosti manželstva pre dobré zdravie a dlhovekosť. Podľa štúdie dvoch amerických sociologičiek, ktorú v septembri uverejnil Journal of Health and Social Behaviour sa však zdá, že aj tomuto tvrdeniu odzvonilo. V predchádzajúcich výskumoch o vplyve rodinného stavu na zdravie sa totiž do jedného vreca s nezadanými hádzali ľudia rozvedení, žijúci oddelene či ovdovení. Časy sa menia, ako hovorí názov tejto štúdie, a tak skutočnosť, že spoločnosť akceptuje a hlavne nestigmatizuje slobodných a rozvedených ľudí, prispela aj k zlepšeniu ich fyzického aj psychického zdravia.
Manželstvo sa obyčajne považuje za sociálnu, psychologickú a najmä ekonomickú oporu. Za uplynulých tridsať rokov sa však prístup k materiálnemu bohatstvu rozšíril natoľko, že manželstvo napríklad pre ženy nie je jediným spôsobom prežitia ako tomu bolo v minulosti. Rovnako je to aj v prípade spomínanej psychologickej podpory, poväčšine (opäť) ženy nie sú odkázané na okruh manželových známych a príbuzných. Manželstvo navyše v sebe ukrýva možnosť rozvodu, ktorý je veľmi stresujúcou skúsenosťou, ktorá fyzickému zdraviu rozhodne neprospieva. Časy sa naozaj menia a zdravie mužov, ktorí nikdy neboli ženatí sa v porovnaní s tými ženatými, zlepšuje oveľa rýchlejšie.
...a bez záväzkov
Niektorí sociológovia však s týmito názormi nesúhlasia a namietajú, že len preto, že život osamote respektíve vo voľnom zväzku je spoločnosťou uznaný, nie je automaticky atraktívnejší, pretože ani tí najlepší priatelia nenahradia partnerskú blízkosť. Keby netúžili po nejakej forme vzťahu, určite by v priemere 50 percent nezadaných ľudí aktívne nehľadalo partnera. Podľa nemeckej zoznamovacej stránky ElitePartner, ktorá robila prieskum medzi približne ôsmimi tisícmi singles, je to dokonca až 85 percent. Prečo teda tento trend nie je na ústupe?
Presne z rovnakých dôvodov, z akých sa zdravie ľudí žijúcich osamote zlepšuje. Užívajú si svoju nezávislosť, nezaťažujú sa kompromismi a toleranciou nálad a potrieb druhého človeka. V sobotu ránom môžu ísť na hodinu Pilatesa bez toho, aby sa dvakrát zamysleli nad tým, či je chladnička dosť plná na večeru pre dvoch. Napriek tomu, že bývanie osamote je podľa psychológov dôležitou fázou dospievania a osamostatňovania sa, viac ako päťnásť rokov solitérstva môže byť pri zosúlaďovaní života s inou osobou dosť na obtiaž.
Podľa spomínaného nemeckého prieskumu sa singlovia necítia dobre v situáciách, keď sú pozvaní niekam, kde treba doviesť partnera, počas osamelých večerov a Vianoc, v prípade, keď stretnú svojho alebo svoju ex s novým priateľom či dokonca celou rodinou a na nervy im lezú čerstvo zamilovaní kamaráti a priatelia, ktorí sa stali rodičmi. Na druhej strane – manželské šťastie tiež pozná svoje osamelé večery a keďže sociológovia tvrdia, že vzťahy dnes trvajú v priemere sedem rokov, za touto hranicou môže na dvoch ľudí čakať veľa neopravených porúch.
Žádné komentáře:
Okomentovat