Zaznela výzva ku krajinám dvadsiatky, čo najrýchlejšie vydeliť čo najviac peňazí. Na nedávnej konferencii v Londýne štedro prisľúbila vydeliť v prospech krajín najviac postihnutých krízou, bilión dolárov. Ale pevne fixovaný termín transakcie sa nenazval. A mnohé krajiny EÚ sa snažia tento termín oddialiť.
Okrem toho môže byť medzi ich nadobúdateľmi nielen hladujúce obyvateľstvo Afriky alebo Ázie. Brusel zahŕňa do kategórie postihnutých aj také krajiny, ako je Lotyšsko alebo Maďarsko. Vyplýva z toho, že štedrosť patrí aj im? Ľudstvo utešili svetoví bankári iba svojou optimistickou predpoveďou. Na rozdiel od väčšiny finančných expertov mysliacich si, že pád svetovej ekonomiky nedosiahol ešte dno, padlo na nich „svetlo na konci tunelu“.
Ani slovo sa nepovedalo o kontrole vydelených prostriedkov. Je to smutná prax, keď si miestni predstavitelia moci nehanebne privlastňujú miliardové prostriedky a žijú v prepychu na pozadí veľkej chudoby, negramotnosti a epidémií. A trvá do dneška. Preto bude v mnohých prípadoch efekt z charitatívnych akcií porovnateľný s procesom čerpania vody rešetom.
Na stránkach európskych médií sa znovu objavila téza, ktorú kedysi vyslovil rad vedcov a expertov OSN. Hrubo povedané, veľmi veľa sa nás rozplodilo. Vtedy, keď je dobrý život na planéte možný iba pre jednu miliardu obyvateľov, nazvanú ako zlatá miliarda – čo je metafora na vyznačenie najbohatších a najvyspelejších krajín.
Jacques Attali, bývalý poradca francúzskeho prezidenta Mitterana predpovedá, že obyvateľstvo planéty sa k roku 2050 zvýši na osem miliárd, z ktorých bude dve tretiny žiť v 20 najchudobnejších krajinách. „Ocitnú sa za ohradou, budú sa dusiť od otrávenej atmosféry a nik si ich nebude v súvislosti s ľahostajnosťou ani všímať. Všetky hrozby XX. storočia v porovnaní s týmto vyblednú.
Jeden z členov Rímskeho klubu doplňuje, že Západ sa stále viac mení na nejaké geto obkolesené pobúrenými a pripravenými na povstanie hordami hladujúcich, negramotných a nezamestnaných. Európa už teraz s ťažkosťami zdržuje nátlak stovky tisíc ľudí čiernej a žltej pleti snažiacich sa všemocne prebiť k zdrojom blahobytu. Dlho vydržia zátarasy?
Ak sa pozrieť pravde do očí, práve európske veľmoci si kedysi tvorili svoj blahobyt na úkor bývalých kolónií. Nie je divné, že tieto dnes vyhlasujú pohľadávky k Západu. A sú iba dve východiská. Alebo spoločný pochod za dôstojný život bez akéhokoľvek delenia na vyvolených a druhoradých. Alebo, ako písal ruský politológ Sergej Kara Murza, „zjednotenie zlatej miliardy ako novej globálnej rasy pánov proti revolúcii chudobných“.
Žádné komentáře:
Okomentovat